Lopúch menší - Zákldné pojmy z elektrotechniky

	Lopúch menší
	; Lopúch menší – úbory usporiadané v strapcoch.
Stupeň ohrozenia
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	rastliny (Vegetabilia)
Podríša (subregnum)	zelené rastliny (Viridiplantae, Chlorobionta)
Vývojová línia	cievnaté rastliny (Tracheophyta)
Vývojová vetva	semenné rastliny (Spermatophyta)
Oddelenie	krytosemenné rastliny (Angiospermae)
Trieda (classis)	pravé dvojklíčnolistové rastliny (Eudicotidae)
Rad (ordo)	astrotvaré (Asterales)
Čeľaď (familia)	astrovité (Asteraceae)
Podčeľaď (subfamilia)	bodliakovaté (Carduoideae)
Rod (genus)	lopúch (Arctium)
Druh (species)	lopúch menší (Arctium minus)
Vedecký názov
	Arctium minus; Bernh., 1800
Synonymá
	Zoznam
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
	Biologický portál

Lopúch menší^[3] (lat. Arctium minus)^[2] je dvojročná bylina z čeľade astrovité (Asteraceae). Jeho prirodzený areál sa rozprestiera od Makronézie cez severozápadnú Afriku a Európu až po západnú Sibír a Afganistan.^[2]

Opis

Lopúch menší je dvojročná bylina, vysoká 50 až 100 cm. Byle sú priame, ryhované, bohato rozkonárené, priamo odstávajúce konáriky sú vlnato chlpaté.^[4]^[5]^[6]

Listy sú striedavé, stopkaté, s dutými stopkami. Čepele sú v obryse široko vajcovité, na báze srdcovité, celistvookrajové alebo oddialene zubaté, na líci zelené, na rube tenko sivo až bielo plstnaté, neskoršie lysé, najvyššie prechádzajú do kopijovitých listeňov.^[4]^[5]^[6]

Kvety sú usporiadané v súkvetí, ktorým je úbor, zdanlivo tvoriaci jeden mnohopočetný kvet. Jednotlivé kvety v úbore sú obojpohlavné, rúrkovité, pravidelné, päťpočetné, so zrastenými korunnými lupienkami. Vytvárajú rúrkokvetý úbor, najčastejšie s červenofialovými kvetmi. Kvety sú dlhšie ako zákrovné listene. Tyčiniek je päť, peľnice sú zrastené do rúrky okolo čnelky. Kalich je voľný, trváci, redukovaný do chlpatého chocholca, dlhého 1 až 3 mm, ktorý tvorí lietacie zariadenie slúžiace na rozširovanie semien vetrom. Zákrov pozostáva z listeňov, ktoré sú útlo zúbkaté, dlho a tenko končisté, na konci háčikovité. Vnútorné sú kratšie ako vonkajšie.^[4]^[5]

Guľovité úbory s priemerom 10 až 25 mm sú uzavreté, zelené, usporiadané v strapcoch. Stopky úborov sú dlhé 1 až 4 cm. Plodom je hnedastá nažka, veľká 5 až 7 mm.^[4]^[5]

Rozšírenie

Prirodzený areál lopúcha menšieho sa rozprestiera od Makronézie cez severozápadnú Afriku a Európu až po západnú Sibír a Afganistan.^[2] Zavlečený je v Kanade, Spojených Štátoch, Brazílii, Uruguaji, v Austrálii, na Novom Zélande a v ruskom Prímorí.^[2]

Na Slovensku sa vyskytuje na celom území hojne.^[4]

Ekológia

Lopúch menší obsadzuje vhodné stanovištia od nížin po podhorský stupeň. Rastie často na rumoviskách, medziach a v pobrežných krovinách. Obľubuje vlhké, výživné, dusíkaté pôdy. Kvitne od júla do septembra.^[4]^[5] Rozširuje sa hlavne zoochórne – prichytávaním na srsť zvierat, pričom rozširovacou jednotkou je celý úbor.^[7]

Význam a využitie

Z usušených koreňov lopúcha menšieho sa získava lopúchový olej (Bardanae oleum), čo je výťažok koreňa v rastlinnom oleji.^[8]

Galéria

Ryhovaná a načervenalá byľ.
Horná strana listu.
Rez dutou listovou stopkou.
Detail úboru s kvetmi a zákrovom.
Detail úboru s rúrkovitými kvetmi (v reze).
Usporiadanie rúrkovitých kvetov v úbore (zhora).
Detail nažky s chocholcom.

Referencie

↑ ^a ^b Syst. Verz. Erf.: 154 (1800)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f Arctium minus (Hill) Bernh. . POWO - Plants of the World Online, Kew, . Dostupné online. (po anglicky)
↑ Karol Mičieta, Eva Zahradníková, Michal Hrabovský, Jana Ščefková. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín. prvé. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 2018. ISBN 978-80-223-4403-6. S. 256-257.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f Josef Dostál, Martin Červenka. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín II.. prvé. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991. ISBN 80-08-00003-1. S. 1103-1105.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e Michal Hrabovský at al.. Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín. Bratislava : IKAR, a.s. - Príroda, 2021. ISBN 978-80-551-6882-1. S. 314-315.
↑ ^a ^b Naša príroda – Živočíchy a rastliny strednej Európy. prvé. vyd. Bratislava : Reader's Digest Výber, 2000. ISBN 80-88983-03-7. S. 115.
↑ Tibor Baranec at al.. BOTANIKA. 3. nezmenené. vyd. Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita, Vydavateľstvo SPU, 2021. ISBN 978-80-552-2380-3. S. 140.
↑ Miroslav Habán, Pavol Otepka, Štefánia Vavreková, Marta Habánová, Renáta Kobidová. Liečivé rastliny. 1. prepracované. vyd. Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, 2013. ISBN 978-80-552-1121-3. S. 14-15.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lopúch menší
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Lopúch menší

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[FP-1] Syst. Verz. Erf.: 154 (1800)

[POWO-2] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f Arctium minus (Hill) Bernh. . POWO - Plants of the World Online, Kew, . Dostupné online. (po anglicky)

[FM-3] Karol Mičieta, Eva Zahradníková, Michal Hrabovský, Jana Ščefková. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín. prvé. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 2018. ISBN 978-80-223-4403-6. S. 256-257.

[VK2-4] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f Josef Dostál, Martin Červenka. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín II.. prvé. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991. ISBN 80-08-00003-1. S. 1103-1105.

[VKR-5] Michal Hrabovský at al.. Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín. Bratislava : IKAR, a.s. - Príroda, 2021. ISBN 978-80-551-6882-1. S. 314-315.

[NP-6] Naša príroda – Živočíchy a rastliny strednej Európy. prvé. vyd. Bratislava : Reader's Digest Výber, 2000. ISBN 80-88983-03-7. S. 115.

[BOT-7] Tibor Baranec at al.. BOTANIKA. 3. nezmenené. vyd. Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita, Vydavateľstvo SPU, 2021. ISBN 978-80-552-2380-3. S. 140.

[LRNR-8] Miroslav Habán, Pavol Otepka, Štefánia Vavreková, Marta Habánová, Renáta Kobidová. Liečivé rastliny. 1. prepracované. vyd. Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, 2013. ISBN 978-80-552-1121-3. S. 14-15.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]